+421 905 875 314

Kolúzna väzba a porušenie práva na osobnú slobodu

V poslednom období nielen odborná ale aj široká laická verejnosť sleduje súdne konania, zatýkanie vysokopostavených osôb a rozhodovanie súdov o väzbe. Preto sa v súčasnosti začína diskutovať aj o podmienkach väzby a o jej dĺžke, ktorá sa v platonom právom poriadku Slovenskej republiky javí ako zjavne neprimeraná.

Samostatnou kapitolou je väzba kolúzna, ktorej podmienky sú pre väzobne stíhaných obvinených najprísnejšie. V súčasnosti je v kolúznej väzbe v slovenských ústavoch na výkon väzby cca 1500 obvinených. Na porovnanie s Českou republikou, ktorá má dvojnásobný počet obyvateľov, je v kolúznej väzbe okolo 165 obvinených. Preto tu vyvstváva otázka odôvodnenosti kolúznej väzby v jednotlivých prípadoch. Jedným z ostatných prípadov sa aktuálne zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky, na ktorého Nález sp. zn. III. ÚS 33/2021-80 zo dňa 13.mája 2021 v stručnosti poukazujeme nižšie.

Ústavný súd SR v Náleze vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Ústavný súd SR vyslovil, že orgány činné v trestnom konaní, resp. súdy musia byť schopné po 9 mesiacoch trvania kolúznej väzby uviesť mená konkrétnych osôb, proti ktorým by mohlo smerovať kolúzne správanie sťažovateľa. Iba tak je možné dospieť k záveru o existencii ďalšieho
trvania väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (teda kolúznej väzby). 

Ústavný súd SR poukázal aj na povinnosť súdov riadne odôvodniť svoje rozhodutie, keď vyslovil, že ak v odôvodnení uznesenia o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu o nevyhovení žiadosti o prepustenie sťažovateľa chýbajú jasné a zrozumiteľné dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť ďalšieho trvania väzby, potom dôvody ďalšieho trvania väzby sťažovateľa neexistujú.

Ďalej Ústavný súd SR konštaoval, že ak by pripustil výklad zvolený Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a teda že na kolúznu väzbu postačuje samotný fakt, že kolúzne správanie je obsiahnuté v skutku, ktorý je trestným činom, pre ktoré je proti obvinenému vedené trestné stíhanie, potom by bol daný kolúzny dôvod väzby pri takýchto druhoch trestných činov vždy, a to bez ohľadu na štádium trestného konania a bez ohľadu na to, že neexistujú žiadny svedkovia (napríklad preto, že už boli vypočutí), voči ktorým by sa mohol sťažovateľ dopustiť kolúzneho správania. Takýto výklad by znamenal možnosť držať osoby obvinené z konkrétnych druhov trestných činov vo väzbe po akýkoľvek dlhý čas a bez akýchkoľvek, na takýto osoamotený dôvod, nadväzujúcich skutočností odôvodňujúcich kolúznu väzbu. Určité špecifiká platia pri organizovanej skupine, pri ktorej je, ako správne konštatujú súdy, riziko kolúzie vysoké a charakter trestnej činnosti znamená veľa, no aj pri takýchto vzťahoch je potrebné primerane uvedený štandard aplikovať.

Okrem uvedených zásadných a prelomových právnych viet, ktoré konštatoval Ústavný súd SR, zdôraznil aj to, že zo strany súdov by nemali byť tolerované postupy polície, pri ktorých dochádza k nadkvalifikovaniu trestného činu, pričom vždy je rozhodujúce to, čo vyplýva z reálne vykonaných dôkazov.


Zdroj:  Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 33/2021-80 zo dňa 13.mája 2021