Nadobudnutie vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného právneho úkonu

Odbornou verejnosťou zarezonovalo Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/2/2020, ktorý rozhodoval vo veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia a venoval sa náležitostiam jednak dovolania a posudzovaniu prípustnosti dovolania ale aj nadobúdaniu vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného právneho úkonu.

V príspevku sa budeme ďalej venovať len problematike nadobúdania vlastníckeho práva, ktorá je pomerne obsiahla pre možnosti tohto blogu.


Najvyšší súd SR vo vyššie citovanom Uznesení konštatoval, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.

Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa vyslovene upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.

Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam  (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.

Z Uznesenia Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že dobrá viera nadobúdateľa nadobúdateľa v správnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľností o jej aj predchádzajúcom vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo, ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia scudzovacej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, napríklad z dôvodu, že predchádzajúca zmluva o prevode nehnuteľností predstavovala absolútne neplatný právny úkon. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy prevádzajúci nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti a rovnako tak nemohol "neexistujúce" vlastnícke právo previesť na ďalšiu osobu, hoci konajúcu v dobrej viere. Absolútne neplatný právny úkon teda nespôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je možné chápať ako rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by malo byť s definitívnou platnosťou rozhodnuté o vastníckom práve určitej osoby k nehnuteľnosti, ale predstavuje podmienku nevyhnutnú pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy, pričom musia byť splnené aj ďalšie podmienky, a to existencia platnej zmluvy a zároveň existencia vlastníckeho práva na strane prevodcu. Ak čo i len jedna z uvedených podmienok splnená nie je, nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva na strane nadobúdateľa, a to ani v situácii, ak bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam príslušným okresným úradom.